Nestabilná kvalita fľaškových remeselných pív - November 2020 - Craft Beer Gadžo

Nestabilná kvalita fľaškových remeselných pív

Taký “bohatý” mesiac ako November 2020, čo sa týka sklamaní z pív, som ešte nezažil. Myslím, že sa navždy zapíše do mojej pamäte.

Ukážem vám, že rovnaká etiketa nezaručuje rovnaký obsah. A to, že keď vám niečo chutilo raz, nie je záruka toho, že vám bude chutiť aj nabudúce – z fľaše na vás totiž môže vyletieť čosi úplne iné.

Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky fľaše

Predstavím vám niekoľko svojich obľúbených pív, ako sa v poslednej dobe zmenili. Niektoré mierne, niektoré prudko, niektoré sú fľašu od fľaše. Dokonca ide o viac “mainstreamové” pivá, dostupné v regáloch supermarketov.

Drobné zmeny, to by bolo fajn. Ale niektoré sú na prasknutie žilky na hlave a pýtaš sa:
Ako toto mohol niekto dopustiť? A hlavne čakať, že si to nikto nevšimne?

Nebojte, nebude to dlhé.

Komu to náhodou doteraz nie je jasné, mojim cieľom nie je nikoho poškodzovať. Som proste taký pivný nadšenec, prieskumník, a o svoje zážitky sa vždy otvorene delím.

Karpat Blood Orange IPA​

Hoc nie som extra fanúšik značky Karpat, tak pred pár mesiacmi som si na odporúčanie kamoša kúpil jeden “párik” Blood Orange IPA (balia to po 2ks – zbytočný kartón, ktorý ide rovno do smetia, dnes však nie je moja téma). Veď už viem, že pivá z menších pivovarov sa postupne menia, pri Karpate to platí obzvlášť – a preto som mu dal šancu po rokoch.

A čuduj sa svete, bola to pecka. Samotná IPA by možno bola prepadák, ale bola tak originálne reznutá šťavou z červených pomarančov, že WOW. Svieža ovocná kyslosť veľmi vkusne sekundovala horkosti, neprebila ju a stále zachovala charakter drsnej Ipky. Pena nechýbala…nič mi nechýbalo. Čo je dôležité, cena 3,79€ za 2 x 0,33L je podľa mňa úplne v pohode.

A tak sa Blood Orange IPA stala súčasťou môjho pitného režimu. Posledných pár mesiacov ste tak mohli v Teskách stretávať silnejšieho pána v teplákoch, ako si do košíka natrepe toľko tých ipušiek, koľko unesie a gúľa sa spokojný k pokladni. Aspoň raz v týždni som si kúpil dovedna 6 až 12 fľašiek. Všetko bolo krásne. Až kým…

Včera, 24.11.2020 som si v “hypertesku” kúpil svojich šesť párikov, čiže dvanásť fľašiek. Zachladil som, nalial do pohára a sadol som si k PC k večernej práci. Napil som sa a… FUJ!!! To čo bolo!! Nejaká tichá, tmavá, páchnuca tekutina bez chuti a bez peny! A hlavne: úúúplne bez pomaranča.

Reku či mi nedrbe, otvoril som druhú fľašu. To isté. Už som kukal na zvyšných desať, že toto buď posielam do pivovaru alebo vrátim do Teska.

Príbeh ešte pokračuje. Mne to fakt nedalo, a nasledujúci deň (to je dnes) som išiel do “malého Teska” Nad Jazero, či tam nebude ešte v regáloch staršia várka. Bola! A hádaj čo… bola to moja milovaná pomarančová IPA, ktorej sa neviem nabažiť.

Poďme k faktom:
Tá pôvodná ma expiračku 30.1.2021 a bledšiu potlač etikety (do hneda).
Tá otrasná má expiračku 20.2.2021 a výraznejšiu potlač etikety (do červena).

Včera som napísal správu Karpatu, bez servítky („vo fľašiach je namiesto piva nejaká zvratka“), a či to budeme riešiť.

Uvidíme, ako sa k tomu postavia. Či lepšie ako pred pár rokmi, keď som nakúpil tašku skysnutých Karpatov a nevzal som si bloček. Vtedy som napísal pivovaru o tomto probléme nesprávneho skladovania (vtedy ešte nepasterizovaných) pív. Fakt som písal vtedy ešte ako fanúšik, ktorý chcel vlastne pomôcť a predísť ďalším sklamaným spotrebiteľom. A niekto (už som zabudol meno) zo mňa robil cez maily hlupáka – mesiac sa tváril, že mi posiela náhradu, a ja som každý deň čakal kuriéra. Naserie, že? Tak už chápete prvú vetu tejto kapitolky – prečo nie som fanúšik Karpatu a prečo som si dva roky žiaden nekúpil.

Keď píšem tento text, vychutnávam si Blood Orange IPA od Karpatu s pocitom a vedomím, že možno je to úplne naposledy v živote a nikdy nebude taká ako predtým.

Update: Z pivovaru mi práve odpísali a ukázali ukážkový prístup. Ponúkli vrátenie peňazí a že mi pošlú náhradu aj s bonusom. Zdá sa, že komunikácia značky prešla výrazným zlepšením. Niekedy stačí jeden blbý človek, ktorý má na starosti komunikáciu a pokazí všetko. Každému je jasné, že tu nejde o dvadsať evry, ale o princíp. A budovanie značky je práve o princípoch, takže verím že toto celé dobre dopadne. Lebo receptúra sa vraj nezmenila, takže do poslednej chvíle verím, že išlo len o jednu várku a Blood Orange si ešte niekedy budeme vychutnávať taký, aký dobrý vedel byť v 2020.

Dám update, či mi náhrada naozaj i prišla, a či to dopadlo lepšie ako naposledy.

Kaltenecker TOKAJ IPA

tokaj ipa kaltenecker2

Moje najobľúbenejšie slovenské “mainstream” pivo roku 2020.

Ak ho nepoznáte, tak je špecifické tým, že sa do kvasenia pridávajú cibéby – vzácne hrozienka s ušľachtilou plesňou. To sa dočítate na etikete. A že ich majú od Tokaj Macik Winery (vnímam to bez ilúzií hlavne ako reklamu – pochybujem že by niekto za hrozienka uvádzal na etikete “Inspired by Macik” a zozadu písal o elitnom vinárstve. Poďme ale späť k téme).

Ja neviem, ako cibéby majú chutiť. Viem ale, že toto pivo mi mega sadlo, aj napriek trochu vyššej cene. Pecková, chuťovo silná American IPA, vhodná na luxusné cmurkanie. Pre mňa labužnícky zážitok. A tak, na tie dni keď som nemal chuť experimentovať, ale oddychovať, v chladničke som musel mať vždy aspoň jednu-dve Tokaj Ipky.

Avšak pamätám, ako mi kamoš Kešo (Kešov Sídliskový Pivovar) nedávno vravel:
“Tá IPA už nie je taká ako bývala. Tie cibéby dnes aby som tam hľadal.”
Vravím mu
Čooo šak perfektná je, mne tam nič nechýba…
i keď priznávam, neviem ako chutila kedysi.

Nuž a tak som si vo Fajnych Potravinách (tam ju majú najlacnejšiu) zas raz minulý týždeň doplnil zásoby Tokajky. A tá špecifická chuť niekam zmizla. Proste to bola nejaká IPA.

Zas mi to nedalo. Dnes som sa cielene vybral do jednej Billy, do ktorej viem že crafťáci barz nechodia, a vychytal som si zo staršej várky. Tá unikátna chuť je tam.. To proste rozoznáš pri prvom oňuchaní, či tam cítiš niečo “ono” neobvyklé.

Takže si ako v predošlom prípade, pri písaní tohoto odstavca poriadne vychutnávam možno jeden z posledných pohárov mojej milovanej Tokaj IPA v živote.

Nutno dodať, že i v tomto prípade môže ísť len o krátkodobý výkyv.

Kaltenecker Fiesta ALE

kaltenecker fiesta ale porovnanie

Toto nikdy nebolo nejaké “echt” pivo, hoc sa pýši medailou na etikete. To, že mi kedysi chutilo viac môže spôsobiť aj môj vývoj vo svete remeselného piva.

Čo som si však istý, čapované v Kine Úsmev bolo vždy o pár tried vyššie ako fľaškové… a to nemyslím ako keď neznalý eurolagerboy vraví “čapák je čapák”. Myslím to tak, že to bolo úplne iné pivo. Čapované bolo už na pohľad mútne a chuťovo úplne inde.

Fotka však chce povedať len toľko, že dokonca ani to isté fľaškové, dokonca z jednej chladničky, nie je v skutočnosti to isté.

Obe pivá sú z jednej chladičky v jeden deň v supermarkete Fresh.

Poďme opäť k faktom:
Várka s expiračkou 20.8.21 je mútna a  s expiračkou 17.9.2021  je priezračná.
Samozrejme mi viac chutí tá mútna. Tento jav však isto poľahky vysvetlí nejaký pivovarník. Poslúžte si v komentoch. Ja ľen pijak.

Berhet BRITKE (NEIPA)

Berhet Britke kedysi a dnes - porovnanie

Pány a dámové, toto ma zamrzelo úplne najviac. Kedysi môj najobľúbenejší slovenský pivovar a dokonca pivo.

Pomôžem si s citátmi z môjho instagramu:
svetlé sviežo ovocno horké, penivé a iskrivé pivečko”.
V inom poste ho spomínam ako
“kedysi svetlé, ovocno voňavé, svieže, nasýtené, džúsové”.
Presne to všetko kedysi platilo. Pil som ho bežne 2 litre na večer.

Potom prišlo to obdobie, kedy sa Berhety objavili v Lidli ako 0,33L, potom ich nikde nebolo (len čo sme v Boston Café vycucali jeden sud, ktorý bol geniálny) a potom sa v regáloch objavili Britke zas, a nejaké jedno dve mi skončili v košíku. Nechápal som, čo na mňa vyšlo z fľaše..
tmavé, divne páchnuce, mdlé, a nasladlé…

Skúsil som ešte jednu fľašu, a to isté. Tak som dal 21.9.2020 post na instagram, že niečo sa s tým pivom stalo.

Aby som to skrátil, skúšal som niekoľkokrát v priebehu mesiacov a vždy tá divná splaška. Dal som teda ďalší post, že Britke je vždy vadné – a ak niekde nájdete také, ako ho poznáme, dajte vedieť, lebo už mám absťák.

No a až vtedy prišla vec, ktorá ma fakt vytočila. Pivovar mi dal podľa mňa veľmi nevhodný komentár: “kde je teda problém? Lebo nik s pivom nemá problém okrem teba”

Jasné že ma to vytočilo. Lebo jedna drzosť je predávať niečo iné v rovnakom obale, ale druhá je robiť blbca z niekoho, kto ma dlhodobo podporuje, v rámci možností propaguje a ešte si aj pravidelne kupuje produkty.

Takže som chvalabohu našiel starú foto Britkeho, a šiel som kúpiť ešte jednu fľašu, aby som vedel spraviť porovnávaciu koláž. Obe fotky sú fotené niekoľko sekúnd po naliatí do pohára. Odpusťte nie úplne rovnaké svetelné podmienky, zatiaľ ma za Gadžoblogovanie nikto neplatí.

Nechcel som nikomu ani jedným postom zle, chcel som sa len obrániť. A vždy píšem otvorene.

Následná reakcia Berhetu pod kolážou to pokazila ešte viac. Zdá sa, že sa vybrali cestou, kedy sa bude zverejňovať len chvála a všetko ostatné by sa malo zametať pod koberec. Lenže ja som na tento typ “marketingu” fakt alergický a myslím si, že patrí do minulosti. Volám to umelá pozitivita.

Ako som napísal aj do komentu – ako dobre sme začali, tak zle pokračujeme…

Vraj veci “rozmazávam”. V neposlednom rade si prosím vezmite situáciu, že nejaké pivo dlhodobo odporúčam svojim sledovateľom a známym ako “Najlepšie slovenské” – a zrazu o pár mesiacov zistím, že pivo je dlhodobo úplne iné a vôbec nie dobré. Samozrejme že im to musím dať vedieť – snáď im nebudem telefonovať alebo písať súkromné správy a vyškrtávať si zoznam. Ak využijem opäť svoj feed a storky na info, tak to neznamená že chcem niekoho cielene poškodiť. Prosím vás o pochopenie. Tá precitlivelosť a nedotknuteľnosť nepôsobí dobre. Teda na mňa. Dokonca som sa preroloval k postu recenzenta Shakesbeera spred 12 týždňov, ktorému som pivo odporučil ja, a kde som našiel aj svoj komentár – vtedy to bola jedna z prvých indícií, že niečo nie je OK.

Sorry v komentári sú preklepy, neznášam písať na telefóne.

Inak, výroba v PL je úplne iná téma. Toto info mám z čvirikania v pivnej komunite zo všetkých strán, a vôbec to nepovažujem za niečo negatívne – a to, že to ľudia z pivnej komunity označujú ako „zavádzanie“ ide mimo mňa.

Čo mi pivovar napísal v súkromnej správe, to tam ostane – zachovávam princípy súkromia a cti. Hoc podľa môjho názoru, fanúšikovia a spotrebitelia oceňujú čoraz viac transparentnosť a otvorenosť.

Záverom

Teraz, keď už vieme, že rovnaká etiketa, názov, produkt nenesie vždy rovnaký obsah, vyvstáva mi otázka:

Má vôbec zmysel nejaké pivné recenzovanie?

Ten zmysel sa razom stráca. Lenže mňa to zatiaľ baví. A väčšina pív na trhu vykazuje viac-menej stabilitu. Dúfam, že sa to nebude zhoršovať.

Čo môže za tieto prudké zmeny a v tak krátkej dobe?

To by som rád vedel. Do sveta výroby fakt nevidím – ani sa nechystám. Užívam si pozíciu spotrebiteľa.

Napíšem sem len svoju domnienku: že rok Covidu prinútil výrobcov zlacniť postupy, prípadne im odrezal prístup k surovinám.

Ako som k teórii dopracoval? Tak napríklad u nás vo vapeshope máme za sebou najmokrejšie obdobie. Riešili sme problém vytekajúcich fľaštičiek našej ústrednej značky. Keďže mám s výrobcom bližší vzťah, vysvetlil mi, čo sa stalo: Vďaka Covidu sa nevedel dostať k materiálu – konkrétne k fľaškám, do ktorých tekutiny balili. Museli nakúpiť nejaké iné. A nejaké iné sa ukázali ako tečúce, nespoľahlivé. Lenže to zistili neskoro.

Pohroma bola na svete. Ak sme vytekanie nezistili v sklade, ukázalo sa až cestou k zákazníkovi. Pekne sme vyvoňali dodávky po celom Slovensku.

Samozrejme sme každého zákazníka kompenzovali. Kompenzácia je náročná logisticky, finančne, aj časovo… ale je to voči zákazníkovi fér. A určite mali radosť aj prepravcovia 🙂

Podotýkam, že toto je len moja domnienka a rozmýšľanie nahlas: Logicky prichádzam k tomu, že v alkoholovom biznise je kríza dvakrát taká. Podniky sú zatvorené a zo svojho okolia poznám typický postoj, ktorý sa drží zvyku: “Ja pijem len v bare, doma pijú len alkoholici”. Áno, trh s alkoholom (a pivom obzvlášť) má určite problém. Nie je však podľa mňa riešením zmeniť, zlacniť obsah produktu a pred spotrebiteľom sa tváriť, že všetko je tak ako predtým.
Pre istotu druhýkrát podotýkam, že toto je len moja domnienka a rozmýšľanie nahlas.

Verím, že vás článoček aspoň prinútil k zamysleniu. Možno si vďaka nemu budete odteraz všímať, čo v balení v skutočnosti dostávate. Ak sa niečo v obsahu produktu zmení, od výrobcu by bolo fér to svojim fanúšikom a zákazníkom odkomunikovať. Ako v tej Andersenovej rozprávke: nehanbime sa ozvať, ak máme pocit, že cisár je nahý. Inak nás ľahko môžu začať kŕmiť odpadom v pozlátenom obale.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *